na Blog.cz

Tam, kde prameň zeme tečie,
tam ma ťahá moje srdce...
Stúpam tíško hore tôňou
v doprovode lesných stromov,
šum v korunách s piesňou vtákov
odráža sa vlahým vánkom...
Bosé nohy v steblách trávy
pociťujú ten pulz známy
to zem v svojej kráse dýcha,
zaplaví ma pocit bytia.
Skĺznem tíško k stromu vekov
hľadiac v nebo plné mrakov,
vzduchom cítiť vôňu dažďa
čochvíľa zem kvapky zvlažia...
Milujem dážď, jeho vôňu
milujem zvuk toho šumu.
Kvapka dažďa z výšky padá
jedna...druhá...tretia...štvrtá...
A ja prijímam túto vlahu,
prekrásnu a blahodárnu
ktorá mi tvár tíško zmýva
s ľahkosťou jak lesná víla...
V prúde kvapiek plných vôní
cítim lásku z každej strany,
cítim všetko, čo mi chýba
a slza sa v oku mihá...
Splynie s dažďom
padne k zemi,
v zaľúbení novej cesty.
Dážď už na mne všetko zmáčal
ukojil ten pocit diaľav,
ktoré v duši prebývajú
a zavše sa von pýtajú...
Utíchol šum lístia stromov,
pomaly sa vraciam domov...