Húpačka
19. března 2012 v 18:08 | Korina
|
Moje básne
Postoj a obzri sa,
čo všetko prežil si
aký bol tvoj život
a k čomu dospel si...
Zistíš, že v podstate
je ako húpačka
a ty si dieťaťom,
čo na nej hojdá sa.
V kráse a radosti vznášaš sa k výšinám
túžiac tak dotknúť sa
svojich snov ku hviezdam...
V hravosti detských čias s úsmevom na perách
spoznávaš iný svet a jeho druhú tvár
hojdačka s ľahkosťou a v rytmoch húpe sa,
keď lano povolí, ty dolu rútiš sa...
Z prachu sa zodvihneš, oprášiš kolená
lano sa opraví, znovu sa húpať dá.
Tak počas života, keď k nebu dívaš sa
stane sa mnohokrát,
že z prachu dvíhaš sa...
Stane sa to i to, život je podivný
niekedy nestačíš postrehnúť príčiny.
Všetko ti uniká pomedzi prstami
a tvoja húpačka sa načas zastaví
keď na to prídeš, je zvyčajne neskoro
nedá sa vrátiť čas, tak žiješ v tieni snov...
Smutne sa pozeráš na svoju húpačku,
čo zíva prázdnotou aj v tvojom srdiečku
tak plynie deň za dňom
a ty žiť snažíš sa,
tak svojej záľube a práci oddáš sa.
Zvykáš si na pocit,
že budeš navždy sám
keď zrazu vstupuje angel do tvojich brán...
Rozhojdá tichúčko tú tvoju húpačku,
aby si pochopil, že aj dni krásne sú
znovu ti plamienok v zreničkách zahorí
a tvoje srdiečko teplom sa zaplaví.
Tešíš sa každým dňom na svojho angela
a on ti viac a viac hojdačku rozhojdá...
Bábätko - lízatko
Milovanie v daždi
4. března 2012 v 18:02 | Korina
|
Moje básne
Kráčame cestičkou pomedzi stromami
držiac sa za ruky a krásne zasnení...
Snívame o všetkom,
čo nás dvoch spája
v čistote belostnej,
čo láska dáva.
Vzácny ten okamih,
keď cítim ťa nablízku
a teplo tvojich rúk pri každom dotyku
ten pohľad do očí,
čo priam ma spaľuje
ma niečím prekrásnym do srdca zasiahne...
Pred nami zjaví sa maličká čistinka,
ktorá je ukrytá na kraji rybníka
dych sa nám zatají len v nemom úžase,
to čaro pôsobí ako liek do duše.
Pokojná hladina v slnku sa odráža
maličká čistinka kvetmi je posiata
v hlbokom tichu a v šumení stromov
kladieš ma do trávy prekrásnych kvetov...
Líhaš si vedľa mňa držiac ma za ruku,
oči nám spočinú až priamo ku slnku
svetlo však ostré je, tak oči privieram
v hlbokých nádychoch vnímam ten boží chrám.
O chvíľu pocítim láskanie po tvári
zvončekom voňavým, lupeňom hodvábnym
nežne ma hladíš a čakáš len na moment,
keď oči otvorím, k tebe sa priviniem...
Snažím sa vydržať a nedať to v sebe znať,
že túžim po tebe a chcem ťa objímať
zvončekom prechádzaš z tváre až ku ňadrám
môj dych sa zrýchľuje, to už sa tebe vzdám.
Akoby cítilo nebo tú horúčosť
zoslalo vlahý dážď, ktorý nám vie pomôcť...
Skloníš sa nado mnou a v kvapkách hľadáš ma
pomaly vyzliekaš môj odev preč zo mňa
v nahote pred tebou sťa Eva z Raja
hľadím ti do očí, túžba nás spája.
Kvapky nás zmývajú, stekajú po tvári
a nás dvoch to ešte k túžbe viac rozpáli
zvuk dažďa krásny je aj s vôňou malebnou,
ktorá sa rozľahne tu všade navôkol.
Všetko to umocní v nás ošiaľ prírody,
ktorej sme súčasťou a láske oddaní...
Nieje už vôbec nič, sme len my dvaja
a v našom splynutí je aj kus neba.
